zamilovanie

14. listopadu 2012 v 12:24 | zoja.zoe

...dnes som dostala chuť popísať trošku o zamilovaní. Spôsobil to aj nedávny rozhovor s mojím veľmi blízkym priateľom, ktorý je nešťastne zamilovaný, ale aj fakt, že v mojom živote som bola aj ja zopár krát nešťastne zamilovaná. Čo to vlastne znamená nešťastne zamilovaný? Z môjho pohľadu je to skutočnosť, keď vy ste zamilovaný po uši a druhá strana nie. Myslím, že tento pohľad zdiela väčšina ľudí.



Prečo k tomu dochádza? Dobrá otázka. Lebo láska je slepá, to je taký často zaužívaný výraz. Lenže píšem tu o zamilovaní, nie o láske. A v tom je ten rozdiel a v tom vidím aj tú malú chybičku krásy. Zamilovanosť je podľa mňa počiatočná eufória, láska to je už pokročilý level, kde dvojica prejde do pokojnejších vôd oceánu lásky. Samozrejme keď ich loď nepôjde rýchlo ku dnu.
Samozrejme, že zamilovanosť je tak neskutočne povznášajúca, tá obrovská eufória vám doslova dáva krídla, áno lietate tak vysoko v oblakoch. Zabúdate na starosti na všednosť dní ale predovšetkým na nástrahy, na rôzne volania nášho JA. Sme doslova imúnni. Veríme, že tento pocit tu bude na veky vekov, že tak ako milujeme my, tak nás miluje druhá strana, že všetko krásne prežívame spolu, ach koľká romantika.
Prečo sa vlastne tak bezhlavo zamilujeme? Aj nad tým som premýšľala dnes cestou do práce. Podľa mojej teórie je to tým, že sa držíme tých svojich predstáv. Máme ich stále a z toho plynú očakávania. Predstavujeme si, ako by mali vyzerať tí naši budúci partneri. Nejde tak o výšku, váhu, farbu očí a vlasov ( aj keď pre niekoho je to dosť podstatné). Ide skôr o to, ako tá osôbka vníma život, či je to intelektuál, či umelecká duša, akú prácu zastáva a tak podobne. Vytvoríme si taký model ideálu. Samozrejme, že tomu ideálu veríme. Ako inak. Nuž a čo sa nestane život nám privedie do cesty človiečika, ktorý nám do toho modelu zapadne. A čo mi na to? Jasne, šťastím sme celí bez seba, veď to je to, čo sme vždy chceli, o čom sme boli presvedčení, že nás to naplní šťastím a láskou. Sme tak unesení, že mozog nám prestáva racionálne uvažovať, intuíciu spravidla ignorujeme, takže to má za následok že nevidíme ten rútiaci sa vlak čo ide oproti nám. Vlak s menom Sklamanie.
Určite ste to zažili, ako aj ja, niekoľkokrát. Pretože aspoň teda u mňa to funguje úplne inak. To čo som považovala za dokonalé bola len ilúzia šťastia a lásky. Lebo to o čom sme presvedčení, že nás naplní šťastím a láskou je ukryté dosť nenápadne. Takmer si to nevšimneme. Často krát okolo toho doslova prebehneme. Takže radím odložiť predstavy nabok, najmä keď nám život do cesty privedie zaujímavú osôbku. Takú čoby do nich vôbec nezapadala, tú nenápadnú. V tom je to kúzlo. Nikdy nemáte istotu, že váš vzťah bude mať budúcnosť a vydrží. Istota nie je nikdy. Ani záruka. Ale možno je dobré eufóriu vedieť korigovať, vedieť sa aj zamyslieť, mať zmysly otvorené, načúvať svojmu vnútru. Nenáhliť sa ako splašený kôň, ale postupovať krok po kroku. Ja sa to učím a musím sa priznať, že celkom úspešne. Lebo aj zamilovanosť sa dá prežiť, aj bez ujmy na srdci. A keď to zabolí, treba si povedať, nevadí nabudúce to urobím lepšie. A verte mi, že to lepšie ide.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama