posudzovať či pozorovať?

3. února 2013 v 14:42 | Moni-Zoe
...a zrazu je opäť všetko inak. Život a udalosti okolo mňa sú stále v pohybe. Všetko sa mení a pretvára. Nič neostáva nemenné. Život je stála zmena a najmä pohyb. A mám pocit že som znova na to prišla, o čo tu ideUsmívající se Všetko sa to mení v závislosti na mne samotnej.

Keď zmením uhoľ pohľadu, keď zmením prístup a dôležitosť konkrétnej osôbky či udalosti, všetko sa to potom zmení. Iný pohľad iné vnímanie, a znova zmena pohľadu a to čo bolo modré je teraz červené. Ako keď v zložitom mechanizme pohnete určitou páčkou tak sa to pohne presne určeným smerom.
To znamená, že keď nás niečo trápi, tak nás to trápi preto že sa na to pozeráme ako na trápenie. A je jedno či nás trápi správanie určitej osôbky, ide o to že to posudzujeme z pohľadu trápenia. Ide o posudzovanie. Miesto toho by sme mali veci skôr pozorovať. Prísť na to prečo sa nám deju, prečo sme stretli toho človeka, prečo sa nám stala tá a tá udalosť.
Pozorovať svoje telo, ako kráča, ako sa pohybuje pri tanci, pri behu pri čomkoľvek. Pozorovať svoje myšlienky , nie posudzovať, pozorovať. Áno uhoľ pohľadu je vlastne o pozorovaní, sme pozorovateľmi života, dejov a ľudí v ňom. Pozorovať naše pocity, emócie. Keď sme smutní, pozorovať ten pocit, pozrieť sa naň, prečo sa cítime smutnými. Je to náročná práca, najmä v tomto uponáhľanom svete. Keď sa nedokážeme zastaviť , vypnúť myseľ a prestať počúvať naše Ego. Ale keď raz začneme zotrvajme v tom, prehlbujme naše pozorovacie schopnosti. Verím že prídeme na to že zrazu je všetko krásne jednoduché a všetky tie problémy, bolesti a trápenia nie sú. Ale to platí aj o príjemných stavoch, eufóriách, pobláznení. Aj tie sú len dočasné a môže sa nimi byť skryté úplne niečo iné, iná správa či odkaz.
Ako príklad opäť uvediem niečo z vlastnej skúsenosti. V čase pred Vianocami som stretla jednu osôbku. Bolo to príjemné stretnutie z čoho som usúdila, že to bude možno ďalší blízky priateľ. Ale keď som na druhom stretnutí s touto osôbkou stratila svoju obľúbenú náušnicu, tak som si povedala toto bude niečo iné. Pozriem sa na to čo mi táto udalosť chcela povedať. Pozorovaním som dospela k výsledku, ak stratím pozornosť môžem stratiť niečo vzácne, a to "samu seba" svoje JA. Je dôležité byť stále v sebe a len ľudí a veci okolo seba pozorovať. Ten pohyb, to všetko čo sa okolo deje a mení stále deň čo deň. V tichosti a pokojne stáť a pozorovaťMrkající
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tibetman Tibetman | 1. března 2013 v 21:49 | Reagovat

a dá sa to odeliť od seba? posudzovanie od pozorovania? podľa mňa ak niečo pozorujeme a dôjdeme k nejakému záveru, potom sme zároveň posudzovali. ale súhlasím s učením, že pozorovaním sa oslobodzujeme od vazalstva mysle a zdalo sa mi že práve toto si chcela povedať...

2 zoe zoe | 4. března 2013 v 13:54 | Reagovat

áno presne toto som chcela povedať..lebo od posudzovania je len krôčik k odsudzovaniu...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama