On, Ona, Ono a čo JA?

6. března 2013 v 9:59 | Moni-Zoe

Predchádzajúca úvaha o slobode ma priviedla až sem k napísaniu týchto riadkov. Asi preto že všetko so všetkým súvisí. Keď som písala o uvedomení si nás samotných nedá mi položiť otázku: "prečo tak chorobne cítime potrebu stále hovoriť o ľuďoch okolo seba" Áno myslím že chvíľami je to doslova choré.


Prečo je pre nás jednoduché starať sa stále o druhých čo robia a prečo to robia, miesto toho, aby sme sa konečne začali starať a zaujímať o to čo robíme a ako to robíme my sami. Poviete si ale to pôsobí tak trochu sebecky, povedať si nestarám sa o iných ale len o seba. Ale treba vidieť aj v tomto rozdiel. Je rozdiel starať sa o iných a postarať sa o iných a ich potreby. Ako keď sa rodičia starajú o svoje deti, aby mali čo jesť, aby mali kde spať a podobne. Hovorím tu o potrebe miešať sa do toho čo ľudia robia. Veď to deň čo deň počúvam v práci, cestou domov a všade okolo mňa. Počuli ste o tejto, o tom a tom, čo na to hovoríte, ja by som to nikdy neurobila a podobné vety, ktoré aj vy poznáte z počutia a možno aj z vlastných úst. Je to ako tá veta ktorú som ako dieťa často počula, že koho v dedine nemajú radi o tom sa ani nerozprávajú babky na lavičke. Príde mi to také fakt smiešne a rozhodne by som asi nebola obľúbená, pretože by som si na tom rozhodne nezakladalaSmějící se.
Starať sa o seba, o to ako žijem, čo vytváram, ako rozprávam je myslím naša prvoradá základná potreba. Keď sa úprimne milujem, keď nesiem zodpovednosť za svoje konanie tak prestáva byť pre mňa prioritné starať sa o to čo robia druhý. Teda aspoň pre mňa určite. A vidím v tom šancu na život plný lásky a radosti pre každého z nás. A rovnako tiež čistej hlavy, v ktorej prestávame hromadiť odpadky, by ste sa divili čo všetko tam nosíme.
Na záver sa mi žiada spomenúť fakt, že dnes je toľko ľudí, ktorí vedia o všetkých v ich okolí úplne všetko ale o sebe či svojich blízkych nevedia nič a ani sa nesnažia to zistiť.
Treba byť stále v sebe a stať sa len pozorovateľom života a dejov okolo seba. Zamerať pozornosť na svoje konanie. Konanie druhých môžeme len pozorovať, v žiadnom prípade ho nemáme posudzovať či odsudzovať. Lebo každý ma svoju vlastnú cestu za poznaním seba samého.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tibetman Tibetman | 6. března 2013 v 22:28 | Reagovat

Hm, Zoe, odpoveď je veky známa. "Egoizmus" Je príčinou všetkého zla. a predsa to nie je podstata. Lebo poznáme príčinu poznáme riešenie a predsa s tým nič nerobíme.

2 Tibetman Tibetman | 6. března 2013 v 22:38 | Reagovat

A chcem dodať,že vôbec mi neladí k tvojej snahe žiť bez egoizmu sebaláska. teda "keď sa úprimne milujem"...

3 Karel Karel | E-mail | 10. dubna 2013 v 19:27 | Reagovat

Plně souhlasím, člověk si musí zpravit pořádek v sobě a v žádném případě by neměl posuzovat ostatní, protože nikdy toho druhého dokonale nezná a tak ho nemůže hodnotit.....

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama