šťastie

5. července 2013 v 21:13 | Moni-Zoe
...Každý sme naplnený šťastím a láskou....
Tento citát mi nedávno zablikal na pozadí mojej mysle, a v ten okamih som si povedala hmmm....niečo na tom bude.


Čo to šťastie vlastne je? Súdiac podľa mňa, stav kedy sme ako sa hovorí v sebe, spojení so svojou podstatou a prepojení s každou bytosťou v celom Vesmíre . Neviem nájsť vhodné slová k opisu tohto stavu ale skúsim sa k tomu aspoň z časti priblížiť. Cítim takú zaujímavú zmes pokoja, radosti a lásky v tom jednom okamihu.
To čo cítim ja cíti každý človiečik tu na našej milej Zemi. Nik nie je vylúčený a ani to nie je určené len vyvolením. Ale potom prečo vidím okolo seba toľko nešťastných a nespokojných ľudí? Pýtam sa kde je potom chyba. Ako inak vychádzam z vlastnej skúsenosti, je to tým že sa necháme strhnúť všetkým okolo nás, dejmi, osobami, udalosťami. Nie je podstatné či je to niečo príjemné, veselé alebo naopak stresujúce, bolestné či smutné. V tom spočíva to umenie a ten trik tých pár spokojných ľudí so zvláštnym úsmevom na tvári. Zostať v tomto spokojnom a šťastnom okamihu aj napriek búrke, tornádu či inej pohrome alebo naopak aj príjemnej eufórii.
Koľký z Vás stratili ako sa hovorí hlavu keď sa zamilovali. Mne osobne sa to stalo veru zopár krát. Áno, áno viem čo chcete povedať, ale veď to je pravé šťastie milovať a byť milovaním. Áno súhlas až do okamihu, keď nám milovaná osôbka povie, že miluje niekoho iného alebo niečo podobného znenia. A naše šťastie čuduj sa svet je fuč. Ale ono nikdy nie je fuč, nikdy nekončí, je tu a teraz. Len ten smútok a tá bolesť ho prekričia. Ale ak sa na to pozriete inak z duchovného pohľadu, čo to vlastne je, naše útrapy, bolesť, smútok a zmätok v srdci? Nič iné než strhnutie pozornosti iným smerom, dobrovoľne sa v tom topíme, blúdime tmou. Pričom svetlo je stále v nás. Len ho cez slzy a tmu nevidíme. Niektorí ani nechcú vidieť. A dobrovoľne si zvolia cestu obete a nešťastníka.
Naše šťastie sme položili na chabé základy. Podporení naším Egom, istí tým, že nás nič neohrozí, nič nás neoddelí od toho čo máme. Naše šťastie, je svetielko v nás, v našom sebavneme, nie je v nikom a v ničom čo je okolo nás. Nie je ani v milovaných osobách ani vo veciach ktoré vlastníme. Keby to tak bolo, nemohlo by nás bolieť ani trápiť ak o to prídeme. Milované osôbky sú tu s nami preto, aby sme sa s nimi delili o to čo je v nás, áno o to spomínané svetlo o šťastie, radosť, lásku a pokoj v nás. V tom je zmysel lásky a života tu na matičke Zemi, aspoň ja ho tak vnímam.


Prajem Vám veľa šťastných okamihov, ktoré sa stretávajú vlastne v tom jednom, prebiehajúcom tu a teraz. Udržte si ho, vnímajte ho celým srdcom nech sa deje okolo Vás čokoľvek.Smějící se
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Gabča Gabča | Web | 5. července 2013 v 21:21 | Reagovat

Jsem mladá a chci se seznámit, klikni na můj webík abys zjistil víc!

2 Lukra Lukra | Web | 5. července 2013 v 21:22 | Reagovat

Poznáš trilógiu Hry o život? Chcel si si niekedy vyskúšať, aké je to žiť v Paneme, bojovať o prežitie a proti klamstvám vlády? Navštív našu stránku. S nami sa môžeš stať vyvoleným, žiť v chudobe, no aj v bohatstve. Panem vás potrebuje!
-----------------------------
Váš tím RPG-HungerGames Faith & Lukra :)

3 ivos ivos | E-mail | 5. července 2013 v 21:56 | Reagovat

Zaujimavy pohlad na podstatu stastia. Akysi slovensky Jing a Jang. Zrnka stastia nazaj ostavaju v tazkych chvilach kdesi v nas. Aby zase mohli vyklicit v inych podmienkach a v inom prostredi. Ale zase v nas. Musime len dufat, ze rodiaci sa pocit bude mat zase sancu vyrast do krasy.

4 zoe.zoja zoe.zoja | 5. července 2013 v 22:14 | Reagovat

to už zasa záleží na nás samotných..ako sa budeme o mladú rastlinku starať...sila je v nás a my určujeme koľko z nej použijeme:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama