kritika namiesto pochopenia

17. září 2014 v 21:47 | M

Je to už dlhší čas čo som napísala svoju poslednú úvahu. Ale udalosti posledných mesiacov ma akosi dohnali k tomu napísať opäť niečo čo cítim ako potrebu dať von. Môže za to aj skutočnosť, že čoraz viac ľudí vidím trápiť sa a sužovať nad vecami, ktoré urobili vo svojom živote a nedokážu ich v sebe spracovať . Týka sa to aj mne blízkych priateľov, čo ma dosť mrzí. Sú to osôbky ktoré mám rada a záleží mi na nich a preto ich nerada vidím zbytočne sa trápiť.


Téma je opäť už raz spomenutá v mojom blogu. Posudzovanie a odsudzovanie. Už to naberá na veľkosti, ktorá už nie je únosná. Keď vidím kam to až vie zájsť nemôžem mlčať. Našimi myšlienkami a najmä slovami spôsobujeme tok energie a tá potom dáva veci do pohybu. A nie vždy to má pozitívny smer, dokonca až tragické následky v živote druhých.
Čo sa vlastne deje, keď sme príliš kritický aj tam kde by sme mali prejaviť pochopenie a empatiu? Nuž možno budem preháňať a možno aj nie, ale verte mi že dokážeme ľudí čo sa trápia a majú výčitky dohnať až k skoku z mosta. Teraz budete argumentovať, že to je predsa hlúposť a predovšetkým ich problém, že si nevedia lepšie zariadiť život a tak podobne. Z časti je to áno, je to ich život, ale to že majú tie výčitky je niekedy aj naša "práca". Práve tým že sme príliš kritický príliš rýchlo robíme súdy a hráme sa na moralistov, ktorí sú tí lepší čo takéto veci nikdy nerobia. Viem zo svojej vlastnej skúsenosti, že práve to keď tvrdím, že to nikdy neurobím prípadne, že mne sa to nikdy nemôže stať som na najlepšej ceste to urobiť či to zažiť. Potvrdené vlastným životom.

Rada to vysvetlím na príklade. Je dvojica muža a ženy, ktorý sa milujú a majú spolu rodinu. Nuž a stane sa to, že postupne sa odcudzia, začnú problémy a nie je tam už priestor pre pochopenie. Každý len trpí oni dvaja aj deti, ktoré to vidia a cítia. Vždy sú za to zodpovedný obaja. Každý za svoju polovicu ich vzájomného vzťahu. Nuž tak sa rozvedú. Lenže jeden z nich to ťažšie nesie, narušia sa aj vzťahy s deťmi a pridajú sa aj iné problémy. Nuž tak sa človiečik trápi a trápi. Občas aj stretne niekoho kto ho vypočuje a dodá mu odvahu. Lenže vo všeobecnosti je taký človek vystavený veľkému tlaku spoločnosti a hlavne jej pretrvávajúcim názorom na morálku. Takže čo sa nakoniec stane? Napriek tomu že má podporu u priateľov, u ľudí čo tým istým prešli sa naďalej trápi, lebo vie čo si o ňom a jemu podobným spoločnosť myslí. Ako ich hodnotí ako zbabelcov čo ušli, zvolili ľahšiu cestu miesto tej náročnej a tak podobne. Je mu jedno, že to je len pohľad ľudí, ktorí nežijú jeho život a nevedia čím si prešiel. Nie, on vidí a počuje len kritiku. Kto je citlivejšej povahy si hodí ako sa povie mašľu lebo sa stotožní s názorom, že je zlý človek nehodný života. Krásne však - je to myslené sarkasticky. Uvedomujeme si niekedy čo tým spôsobujeme. Tým posudzovaním života iných ľudí? Len málo kto si to uvedomí, že jeho myšlienky ovplyvňujú nielen jeho život ale aj život ľudí okolo neho. Že každé slovo je druh energie, či pozitívnej či negatívnej v závislosti na tom s akým zámerom bolo vyslovené. Často sme plný bolesti a trápenia a miesto toho aby sme to prijali a spracovali my v sebe , tak to hodíme na prvého človeka okolo seba. Často my sami si robíme vlastné súdy nad sebou samým. Kto nám dal právo súdiť? Ako vieme čo je správne a čo nie? Pravidla morálky vymysleli ľudia a práve tí čo ich vymysleli ich prví porušovali. Prečo sa nad tým nezamyslíme? Hlúpo kopírujeme tieto pravidlá v presvedčení, že je to tak ako má byť a tak je to správne. Učíme to už deti, vkladáme do nich svoje vlastné programy, tak ako vkladali do nás naši rodičia. Ale je na čase sa odpojiť od tohto Matrixu. A môžeme začať tým, že si uvedomíme ako myslíme, ako rozprávame a ako konáme. Každý za seba, žiť vedome. Nehádzať zodpovednosť za svoj život na iných. Mať väčšie srdce pre pochopenie a prestať ľudí odsudzovať. Nik nepozná pravdu tak dobre ako daný človek, ktorý si prešiel kus svojej cesty. Pozná to len on. My môžeme len pozorovať dianie okolo seba, ak nás niekto požiada o radu tak pomôcť alebo len vypočuť si jeho príbeh. Ale nik nám nedáva právo robiť súdy nad inými.


A ešte pár slov pre človiečikov, ktorí sa rozhodli niečo zmeniť a začať odznova v ich živote. Viem že ich rozhodnutia ich stáli veľa síl, bolesti a sĺz. Prijmite to všetko čo sa deje a čím ste prešli, všetky vaše rozhodnutia ste urobili tak ako ste v danej chvíli cítili, že sú správne. Nič neľutujte všetko sa deje za istým účelom. Za akým, to zistíte s odstupom času. Čas je múdry priateľ a dôverujte mu. Je na čase si prestať pripúšťať to, čo si myslia a hovoria o nás iný . Berte to len ako ich pohľad na život. Každý hodnotí situáciu z jeho uhlu pohľadu a nikto nemôže tvrdiť ,že ten jeho pohľad je správny. Želám Vám veľa sily a lásky k tomu, začnite tu a teraz v tento okamih, odpustite sebe aj všetkým kto Vám ublížil. A vaše srdce naplní pokoj a ešte viac sa otvorí. Hovorím z vlastnej skúsenosti. Všetci ste úžasní a seba-obviňovanie a seba-týranie nie je nutné a ani potrebné pre putovanie na vašej ceste


Ostávam s láskou k Vám

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama