ešte trochu poézie:-)

17. května 2016 v 19:52 | Moni-Zoe
Priateľ z dávnych čias

Stojí tu v tichej nehybnosti
listy jeho šantia od radosti
Keď vánok k nemu zavíta

Kôra jeho drsnou sa zdá byť
pod dotykom dlaní mojich
premení sa na samet
čo pohladil ma práve

Stískam ho v objatí
On si ma nežne k sebe túli
takto v spojení zatúžime byť stratení
v priestore a čase

Lúčenie mi slzy tisne do očí
v tom pošepkám mu
opäť ma ucítiš v objatí
a ja priviniem sa k nemu

Láska moja z dávnych čias
opäť sa stretneme v tento čas
a láskou spútaní
my vrastieme do zemi




Slnko

Svedok dávnych čias
opäť na púť
vydal si sa zas

Lúče tvoje hrejivé
prenikajú mi do duše

Svetlo lásky vpíja sa
mi do tela
každá z mojich buniek
sa práve zachvela

Ty hladíš moju tvár po líci
a dotýkaš sa ma sťa môj milý

Ty svetlom v mojom srdci si
Ty láskou čo povznáša ma si

A vo svetle tvojom vábivom
v tom okamihu jedinom
stretneme sa ja a ty
láskou k sebe spútaní

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama