depresia - bolesť duše

24. února 2017 v 12:29 | Moni-Zoe

K týmto riadkom, ktoré teraz píšem ma priviedli udalosti posledných týždňov. Udalosti, ktoré zasiahli citlivo do môjho života a do života mojej milovanej dcéry.

V dnešnej dobe sa stretávam čoraz viac s ľuďmi, ktorí majú určité psychické problémy. Áno všetko okolo nás ubieha akosi rýchlo a nestačíme držať tempo. Vysoké národy spoločnosti, či školy a k tomu každodenné problémy ,no a tlak v nás narastá. Chápem príčiny aj dôsledky tohto javu. Sama s tým občas zápasím.
Minule som sa nad tým zamyslela, čo to vlastne depresia je. V tichu ktoré nasledovalo mi prišla odpoveď, depresia je neláska k sebe samému. Vzdialenie sa od svojho stredu, oddelenie sa od seba samého od samotnej lásky.
To keď sa nenávidíme, nevieme sebe či druhým odpustiť, hneváme sa na ľudí, hráme sa na obete, bojíme sa vystúpiť z ulity a podobne. Všetky tieto pocity sú jedmi pre našu dušu. Tieto spôsobujú tú neskutočnú bolesť. Nemyslite si, že neviem čo je to za bolesť. V mojom živote som ju zažila veľa krát. Viem aká je silná aj to aká je ničivá. Koľko krát som nemala chuť žiť, už len vstať z postele, navariť a postarať sa o deti. Túžila som len tak ležať a plakať až do konca svojich dní. Ale našla som niečo, a našla som to v sebe, liek menom láska. Tento liek tam máme ukrytý všetci. Je v našom srdci, nikde vonku ho netreba hľadať. Láska mi pomohla postaviť sa na nohy. Nie láska niekoho iného, moja láska k sebe samej. Každý deň mi dávala nádej a podporu, šepkala slová že každým dňom to bude zasa o kúsok lepšie. A skutočne bolo. Každý deň som bola silnejšia. A s odstupom času, keď sa tak obzriem dozadu vidím všetko inak. Všetky tie udalosti, to čo bolo vtedy pre mňa tragické, slúžilo na to aby mi ukázalo smer. Smer k sebe samej. Je to tak silná radosť opäť sa stretnúť v mojom strede, v samotnom vedomí. Uvedomovať si seba samého. Neľutujem nič, a ďakujem za všetko aj za tú ničivú bolesť. Práve za tú, lebo bez nej by som bola stále v tom bludnom kruhu.
Viem, že sú ľahšie aj tie ťažké stavy depresie. Tie už patria do rúk odborníkom. Pomôžu nám postaviť sa na nohy, dajú lieky na utíšenie bolesti a naštartovanie do života. Sú medzi nimi skutočne takí, ktorí chápu, cítia a chcú pomôcť. Ale žiadna tabletka nás nenaučí milovať seba samého. Žiaden milujúci človiečik aj keď nám dá všetku lásku sveta nás nenaučí milovať sa. Práve tu vidím jedinú možnosť a šancu na vyliečenie sa. Jedine v sebeláske v ničom inom len tam. Prijať sa takým akým som. Povedať si áno som tučný, som lenivý, som bojazlivý, urobil som zlé rozhodnutie, ublížil som a tak ďalej. Áno prijať to, ale prijať sa s láskou. A v tom okamihu príde záplava silnej hrejivej energie, vtedy precitneme a ukáže sa nám cesta. Cesta k sebe samému. Pretože len keď sa milujem, nie je mi jedno čo robím svojmu telu, nie je mi jedno čo do neho prijímam, viem sa na neho napojiť a počúvam čo mi hovorí. Keď sa milujem nie je mi jedno čo si myslím, čo hovorím a ako konám. Všetko vychádza z môjho srdca, všetko každá činnosť ktorú robím, robím vedome a s láskou.
A čo poradiť človiečikom trpiacim touto bolesťou. Ak cítite že potrebujete pomoc, vyhľadajte ju. Dajte si napísať potrebné lieky. Áno súhlasím. Ale nespoliehajte sa, že za vás vyriešia problémy. Že bez nich to do konca života už nepôjde. Vnímajte ich z počiatku ako pomocné barličky, ale každý deň robte kroky aj sami za seba. Začnite sa milovať a milovať život okolo seba. Odpustite sebe, druhým, zbavujte sa strachu. Dokážete to, je vo vás veľká sila a ja vo vás verím. Ste krásne žiarivé bytosti plné lásky.
Každému hovorím , že nič nie je nemožné a všetko ide. A dokážeme samotné zázraky. Prajem každému človiečikovi, ktorého sužuje depresia, aby objavil v sebe liek sebelásky a vyliečil sa. Aby mohol opäť cítiť tú radosť, ten hrejivý pocit ale aj nekonečné ticho v sebe samom.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 pihovatá vopice pihovatá vopice | Web | 24. února 2017 v 12:42 | Reagovat

Vám se to podařilo, ale spousta lidí a já k nim patřím to neumí, neumím se mít ráda, i když se to chci naučit. Ta příčina tkví někde v dětství, stále slyším ta hnusná slova od někoho, kdo mi měl být nejblíž. A nepomohly mi ani léky, s těmi bylo ještě hůř.

2 point-of-view point-of-view | 24. února 2017 v 13:42 | Reagovat

[1]: Rozumiem ti, a viem sa vcítiť a viem že niekto tú silu nájde a vylieči sa a niekto je na to príliš slabý. Veľa si toho nesieme z detstva, čítala som o tom rôzne články či knihy. Žiaľ nestaviam sa do role odborníka len píšem čo cítim. Viem že  tá sila je v nás viem že sa dokážeme vyliečiť z každej bolesti, ale viem aj to že nie každý je na to dosť silný. Láska s tebou, držím palčeky a prípadne ak to cítiš napíš mi mail a skúsime sa na to pozrieť

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama